Kristína Mésároš
Eternal sunshine of the spotless mind.
Kristína Mésároš patrí k stále výraznejšiemu prúdu súčasných mladých maliarov, ktorých tvorba sa vyvíja individuálne a bez násilných ašpirácií zapájať sa do prúdu aktuálnych maliarskych trendov a všeobecných tendencií. Jej výtvarný program je založený na čerpaní z osobných, vnútorných zdrojov imaginácie, rozprávania a symboliky. Ide o prístup, v ktorom prevažuje motivácia vyjadrovať a popisovať vnútorný svet namiesto komentárov a reflektovania veľkých spoločenských tém súčasnosti.
Autorka vyštudovala grafiku na VŠVU v Bratislave v ateliéri Vojtecha Kolenčíka. Neskôr sa individuálne zamerala na maľbu, ktorá sa postupne stala nosným médiom jej tvorby. Jej prístup k maľbe sa vyvíjal prirodzene od lineárneho, grafického chápania plochy plátna po dnešný dôraz na výraz farieb a svetelnú réžiu.
Kristínine obrazy sú založené predovšetkým na príbehu. Najsilnejšie ju v tomto smere ovplyvnilo cestovanie a najmä dlhší pobyt v Indonézii (Bali). Spomienky a dojmy ju inšpirujú k vytváraniu poetických fantazijných výjavov, v ktorých významnú úlohu zohráva prírodné prostredie v interakcii s figúrou. Séria obrazov s názvom “Lovci a zberači”, ktorá vznikla bezprostredne po návrate z Bali a otvorila v Kristíninom životopise etapu maľby, rozvíja myšlienku hľadania vnútornej slobody a zmyslu najmä prostredníctvom detských hrdinov, ktorí zastupujú našich vlastných malých hľadačov strateného raja.
V ďaľšej, formálne i obsahovo veľmi blízkej sérii “Jeden svet nestačí” autorka pokračuje v odvíjajúcom sa dialógu medzi človekom a jeho detskou predstavivosťou. Krajina hľadania sa však miestami viac roztvára a diverzifikuje, z anonymných detských zberačov sú konkrétni (i keď stále neznámi) ľudia so skutočnými tvárami, alebo naopak, tajomní vzdialení rybári a lovci. Aj v tomto cykle je dominantná istá meditatívnosť a uzavretosť príbehu.
Nasledovali Tiché miesta, séria malieb, pre ktoré autorka hľadala inšpiráciu vo svojom bezprostrednom okolí. Sú pretlmočením výjavov a miest, ktoré cielene vyhľadávala vo svojom novom životnom priestore, čím si ho prisvojovala a nachádzala v ňom vlastnú poetiku. V novej, i keď už menej exotickej realite, naďalej hľadá úniky či prieniky do iného, imaginatívneho sveta. Obracia doterajšie garde - už nehľadá svoj ideál v ďalekých krajinách, ale snaží sa nachádzať magické miesta všade okolo seba. Autorka do obrazov kóduje nejasné príbehy konkrétnych miest, ktoré sú bežne prehliadané či skryté - opustený zrub v lese, rozbitý bazén, či brána, ktorá vedie...nikam.
V aktuálnom cykle sa Kristína opäť zamerala na postavu, osobu, ktorá v jej predošlých prácach často formálne zastávala úlohu stafáže v krajine. Zásadný posun nastal v chápaní krajiny, ktorá je monochromatická a abstrahovaná do najvyššej možnej miery. Aj v tomto cykle je výrazne prítomný autorkin sklon k naratívnosti. Tentokrát však postavy primárne nekomunikujú s divákom. V rámci kompozície pôsobia ako cudzie elementy, prízraky z iného sveta. Podkladom k ich výrazu je dobová fotografia príznačne zachytávajúca nenáročné, žánrové a športové výjavy. V obrazoch sa ich prvotná reprezentácia veselosti a “ľahkosti bytia” mení na intímny vnútorný monológ alebo dôverný dialóg. Žiara, ktorá postavy obklopuje, akoby bola ochrannou aurou, ktorá nepúšťa nepozvaného diváka hlbšie k tajomstvu vnútorného sveta postáv. Otázky, ktoré nám autorka prezrádza názvami diel, akoby sme počuli vyslovovať vo svojej hlave. Divák sa na chvíľu stáva wendersovským anjelom, ktorý odpočúva útržky z nevyslovených viet a myšlienok neznámych, dávno neprítomných ľudí, prenesených do prostredia imaginatívnych krajín plných zvláštneho jasu.
Maľba Kristíny Mésároš je výzvou pre diváka k zapojeniu imaginácie a aktivizovaniu tých miest vo svojej mysli, ktoré dokážu vnímať krásu opustených bunkrov a bazénov, nadviazať dialóg s tichými lovcami svitania, či vnútorných monológov nikdy nepoznaných ľudí.
Diana Majdakova
Kristina Mesaros belongs to, increasingly distinctive, current stream of young painters, whose productions are evolving individually and without an excessive aspiration to be integrated in the movement of contemporary painting trends and general tendencies. Her creative program is based on the drawing on: personal and internal sources of imagination, her own narration and symbolism. This is the kind of approach which puts first the motivation to express anddescribe the inner world rather than commenting and reflecting on major social issues of today.
Kristina Mesaros studied graphics at the Academy of Fine Art and Design in Bratislava, in the studio of Vojtech Kolencik. Later she individually focused on painting which became the main medium of her creation.
Her approach to painting has evolved naturally from a linear, graphical understanding of the flat canvas to today's emphasis on the expression of colour and light composition.
Kristínina′s paintings predominantly focus on stories. The most influential, for these stories, has been travelling and especially her longer stay in Indonesia (Bali). Memories and impressions inspire her to create poetic fantasy scenes, in which the natural environment plays an important role and interacts with a figure. A series of paintings titled Hunters and gatherers, which has been created immediately after returning from Bali, has introduced to Kristina′s biography a period of painting; moreover, developing the idea of seeking an internal freedom and the reason for being (life, the Universe and everything); especially, by force of children's heroes, who represent our own small discoverers of the lost paradise.
In another, formally and contextually, closely related series, The World Is Not Enough, the author continues to unfold the dialogue between a man and his 'child-imagination.'
The country of searching locally unfolds and diversifies even more, anonymous youthful collectors become concrete (but still unknown) people with real faces or, conversely, mysterious distant fishermen and hunters. In this cycle a certain contemplativeness and
confinedness of the story is dominant as well.
Quiet places are a series of paintings for which the author sought the inspiration in her immediate surroundings. It is an interpretation of scenes and places that she has specifically searched for in her new living space; thus, making it her own space and finding her own poetry in it. In the new perhaps less exotic reality, she still looks for the escapes or intrusions into the other imaginative world. In her current work, she modifies the existing way of thinking; she is not seeking her ideal in far-flunk countries, but she is trying to find a magical place all around. Kristina is fascinated by mysterious and deserted corners, buildings and spaces disfurnished of their original purposes and contexts. The author sees to encode the stories of the specific places into the images, which are normally overlooked or hidden - an abandoned cabin in the woods, a broken pool or a gateway that leads… nowhere
In the current cycle Kristina has concentrated once again on the figure, a person who in her earlier works often took the role of formal staffage placed in the landscape. A fundamental shift took place in the understanding of the landscape, which is monochromatic and abstracted at the highest possible level. In this cycle the author's tendency to narrative is significantly present. Despite the fact that the characters do not principally communicate with the audience. In the composition they act as foreign elements, ghosts imported from another world. They are based on contemporary photography characteristic for capturing easy, genre and sport scenes. The paintings are primary representations of joy and "lightness of being" transformed into an intimate inner monologue or confidential dialogue. The glow surrounding the characters shines like a protective aura that keeps the uninvited viewer distant and does not let them closer to the mystery of the inner world of characters. The issues that the author reveals to us in the titles of works are whispered in our heads. For the moment, the viewer becomes Wender´s angel intercepting fragments of sentences and unspoken thoughts of unknown, long-time absent people transferred to an environment of imaginative landscape full of special brightness.
Kristina Mesaros´ painting challenges the viewer`s imagination and activates the places in his/her mind that appreciate the beauty of the abandoned bunkers and swimming pools, initiates dialogues with silent hunters at dawn or inner monologues with completely unknown people.
Diana Majdakova
