Kristína Mésároš
Eternal sunshine of the spotless mind.
Kristína Mésároš patrí k stále výraznejšiemu prúdu súčasných mladých maliarov, ktorých tvorba sa vyvíja individuálne a bez násilných ašpirácií zapájať sa do prúdu aktuálnych maliarskych trendov a všeobecných tendencií. Jej výtvarný program je založený na čerpaní z osobných, vnútorných zdrojov imaginácie, rozprávania a symboliky. Ide o prístup, v ktorom prevažuje motivácia vyjadrovať a popisovať vnútorný svet namiesto komentárov a reflektovania veľkých spoločenských tém súčasnosti.
Autorka vyštudovala grafiku na VŠVU v Bratislave v ateliéri Vojtecha Kolenčíka. Neskôr sa individuálne zamerala na maľbu, ktorá sa postupne stala nosným médiom jej tvorby. Jej prístup k maľbe sa vyvíjal prirodzene od lineárneho, grafického chápania plochy plátna po dnešný dôraz na výraz farieb a svetelnú réžiu.
Kristínine obrazy sú založené predovšetkým na príbehu. Najsilnejšie ju v tomto smere ovplyvnilo cestovanie a najmä dlhší pobyt v Indonézii (Bali). Spomienky a dojmy ju inšpirujú k vytváraniu poetických fantazijných výjavov, v ktorých významnú úlohu zohráva prírodné prostredie v interakcii s figúrou. Séria obrazov s názvom “Lovci a zberači”, ktorá vznikla bezprostredne po návrate z Bali a otvorila v Kristíninom životopise etapu maľby, rozvíja myšlienku hľadania vnútornej slobody a zmyslu najmä prostredníctvom detských hrdinov, ktorí zastupujú našich vlastných malých hľadačov strateného raja.
V ďaľšej, formálne i obsahovo veľmi blízkej sérii “Jeden svet nestačí” autorka pokračuje v odvíjajúcom sa dialógu medzi človekom a jeho detskou predstavivosťou. Krajina hľadania sa však miestami viac roztvára a diverzifikuje, z anonymných detských zberačov sú konkrétni (i keď stále neznámi) ľudia so skutočnými tvárami, alebo naopak, tajomní vzdialení rybári a lovci. Aj v tomto cykle je dominantná istá meditatívnosť a uzavretosť príbehu.
Nasledovali Tiché miesta, séria malieb, pre ktoré autorka hľadala inšpiráciu vo svojom bezprostrednom okolí. Sú pretlmočením výjavov a miest, ktoré cielene vyhľadávala vo svojom novom životnom priestore, čím si ho prisvojovala a nachádzala v ňom vlastnú poetiku. V novej, i keď už menej exotickej realite, naďalej hľadá úniky či prieniky do iného, imaginatívneho sveta. Obracia doterajšie garde - už nehľadá svoj ideál v ďalekých krajinách, ale snaží sa nachádzať magické miesta všade okolo seba. Autorka do obrazov kóduje nejasné príbehy konkrétnych miest, ktoré sú bežne prehliadané či skryté - opustený zrub v lese, rozbitý bazén, či brána, ktorá vedie...nikam.
V aktuálnom cykle sa Kristína opäť zamerala na postavu, osobu, ktorá v jej predošlých prácach často formálne zastávala úlohu stafáže v krajine. Zásadný posun nastal v chápaní krajiny, ktorá je monochromatická a abstrahovaná do najvyššej možnej miery. Aj v tomto cykle je výrazne prítomný autorkin sklon k naratívnosti. Tentokrát však postavy primárne nekomunikujú s divákom. V rámci kompozície pôsobia ako cudzie elementy, prízraky z iného sveta. Podkladom k ich výrazu je dobová fotografia príznačne zachytávajúca nenáročné, žánrové a športové výjavy. V obrazoch sa ich prvotná reprezentácia veselosti a “ľahkosti bytia” mení na intímny vnútorný monológ alebo dôverný dialóg. Žiara, ktorá postavy obklopuje, akoby bola ochrannou aurou, ktorá nepúšťa nepozvaného diváka hlbšie k tajomstvu vnútorného sveta postáv. Otázky, ktoré nám autorka prezrádza názvami diel, akoby sme počuli vyslovovať vo svojej hlave. Divák sa na chvíľu stáva wendersovským anjelom, ktorý odpočúva útržky z nevyslovených viet a myšlienok neznámych, dávno neprítomných ľudí, prenesených do prostredia imaginatívnych krajín plných zvláštneho jasu.
Maľba Kristíny Mésároš je výzvou pre diváka k zapojeniu imaginácie a aktivizovaniu tých miest vo svojej mysli, ktoré dokážu vnímať krásu opustených bunkrov a bazénov, nadviazať dialóg s tichými lovcami svitania, či vnútorných monológov nikdy nepoznaných ľudí.
Diana Majdakova
